Gerlachovský štít  (2655m) je najvyšším vrcholom Slovenska a teda celkom prirodzene láka milovníkov hôr. Preto sa traja členovia klubu IŠK (Janko, Klogi a Juraj) a jeden priateľ z klubu Polar Apin TN (Milan) rozhodli, že zdolajú tento slovenský majestát. Gerlachovský štít s výškou 2655 mnm je najvyšší vrchol Vysokých Tatier a zároveň celého karpatského oblúka. Vypína sa na bočnej rázsoche smerom na juh od hlavného hrebeňa Tatier medzi Velickou a Batizovskou dolinou. Deň výstupu padol na 5. Júl 2018. Trasu sme stanovili zo začiatkom na Sliezskom dome (1670 m), cez Velickú próbu na vrchol Gerlachu a zostup Batizovskou próbou k Batizovskému plesu. 4. Júla popoludní sme zbalili batohy a autom sme vyrazili smerom na Vysoké Tatry do Tatranskej Lomnice, kde sme prespali na turistickej ubytovni JARKA. Klogi vybavil telefonicky vývoz hotelovým autom k Sliezskemu domu a keďže bolo hlásené pekné slnečné počasie tak sme z Lomnice vyrazili o 6:15 do Tatranskej Polianky. Tu sme zaparkovali naše autíčko a ďalej už po svojich k parkovisku odkiaľ sme mali vybavený vývoz. K hotelu sme sa dostali asi o 7:15. Keďže výstup na vrchol trvá 3 až 4 hodiny tak sme nestrácali čas a vyrazili sme. Najprv sme išli po zelenej značke okolo Velického plesa, nad Velickým vodopádom sme zahli vľavo a cesta ubiehala už po neznačenom chodníku k úpätiu strmých skál, či lepšie povedané k žľabu – Velickej próbe. Tu sme sa poobliekali do potrebnej výstroje a najskúsenejší člen našej štvorice Klogi nám vydal posledné pokyny pred výstupom. Potom nám už nič nebránilo stúpať strmými skalami do Sedielka nad Kotlom do výšky 2425 metrov. Odtiaľ sme pokračovali v ceste a po prekročení hrebeňa sa nám z druhej strany odkryl výhľad do Gerlachovského kotla. Tu bol terén oveľa obtiažnejší, pokračovalo sa po skalách a po zreteľnom chodníku už nebolo ani stopy. Keď sme sa postupne dostali k Štrbine pod Kotlovým štítom /2550m/ tak sme po prvý krát videli aj samotný vrchol Gerlachovského štítu. Zdal sa tak blízko, no cesta ešte trvala pomerne dlho, nakoľko terén bol čoraz viac obtiažny a museli sme dávať pozor na každom kroku.  Postupne sme sa však prepracovali až na samotný vrchol, kde sme si urobili povinné vrcholové foto a trochu sa občerstvili. Keďže bolo už pol jednej tak sme sa dlhšie nezdržiavali a začali zostupovať.  Zostup pokračoval smerom do Batizovskej doliny, žľabom zvaným Batizovská próba. Vo veľmi strmom svahu tu hrozí padajúce kamenie, takže pri zostupe treba dbať na maximálnu opatrnosť. Približne v strede zostupu sa tu vyskytla niekoľko metrov kolmá stena, zaistená železnými stupačkami ukotvenými priamo v skale. Tu treba byť skutočne opatrný a najmä za nepriaznivého počasia sa treba plne sústrediť. Ďalej nás už čakal len zostup kamennou suťou a následne horským chodníkom k Batizovskému plesu. Potom už po značenom turistickom chodníku sme asi hodinku šliapali späť k Sliezskemu domu. Tu sme sa na záver občerstvili dobrým studeným pivkom a nechali sa zviesť autom späť dolu do Tatranskej Polianky. Potom unavený, ale plný emócií a nových zážitkov nás čakala už iba cesta autom domov do Trenčína.

text : Juraj Pánis

foto : autor, Janko Vojtek